Rozlíšenie obrázka pre tlač: kedy 300 DPI treba a kedy nie

DPI, pixely a milimetre: čo z toho naozaj rozhoduje

Obrázok z fotoaparátu alebo z webu má len jeden pevný údaj — počet pixelov na šírku a na výšku, napríklad 1920 × 1080. DPI je až výsledok toho, na aký veľký rozmer ten istý obrázok umiestnite. Tých 1920 pixelov má pri šírke 16 cm rozlíšenie okolo 300 DPI, pri šírke 48 cm už len 100 DPI. Pixely nepribudnú tým, že v nejakom programe prepíšete údaj „72 DPI“ na „300 DPI“ — zmení sa len poznámka v súbore, nie obrazová informácia.

Preto pri posudzovaní podkladu nikdy nepozerajte na DPI uvedené vo vlastnostiach súboru. Pozerajte sa na rozmer v pixeloch a porovnajte ho s rozmerom, v akom má byť obrázok vytlačený. Prepočet je jednoduchý: pixely = milimetre ÷ 25,4 × DPI. Opačne: milimetre = pixely ÷ DPI × 25,4.

Koľko pixelov potrebujete na konkrétny formát

Nasledujúca tabuľka ukazuje, aký veľký musí byť obrázok, ak má pokryť celú plochu daného formátu. Hodnoty platia pre čistý formát bez spadávky.

Posledný riadok dobre ukazuje, prečo sa 300 DPI nedá brať ako dogma. Obrázok s takmer 24 000 pixelmi na výšku prakticky neexistuje a ani ho na roll-up nepotrebujete — banner si nikto neprezerá z dvadsiatich centimetrov.

Ak má grafika siahať až po okraj (bez bieleho rámčeka), pripočítajte si k rozmeru spadávku, zvyčajne 3 mm na každej strane. Pri A4 to znamená plochu 216 × 303 mm, teda približne 2551 × 3579 px pri 300 DPI. Konkrétne požiadavky na súbor nájdete pri nahrávaní podkladu v konfigurátore.

Kedy stačí menej ako 300 DPI

Potrebné rozlíšenie sa odvíja od vzdialenosti, z akej sa tlačovina pozerá. Čím ďalej od oka, tým menej pixelov na milimeter stačí. Hodnoty v tabuľke sú praktické minimum, pri ktorom ešte výsledok vyzerá ostro.

Prakticky to znamená, že fotografia s rozmerom 3500 × 5000 px je na plagát A1 úplne v poriadku, hoci „má len“ 150 DPI. Tá istá fotka je zároveň viac než dosť na leták A4. Naopak obrázok 800 × 600 px nepoužijete dôstojne ani na pol vizitky.

Jedna výnimka platí vždy: texty, logá, čiary a ostré hrany majú byť vektorové, nie obrázkové. Vektor je ostrý v akejkoľvek veľkosti a pri zväčšení neprichádza o kvalitu. Ak text v podklade existuje len ako obrázok, pri nízkom rozlíšení sa roztrepe ako prvý a je to na výtlačku najviditeľnejšia chyba.

Ako spoznáte nepoužiteľný podklad

Najspoľahlivejší postup je otvoriť obrázok a zväčšiť ho na veľkosť, v akej sa bude tlačiť. V PDF alebo v grafickom programe nastavte zobrazenie na 100 % pri cieľovom rozmere a pozerajte sa na detaily — oči na portréte, logo, drobné popisky, hrany budov.

• Hrany sú mäkké a „rozpité“, hoci fotka bola zaostrená.
• Okolo písma a okolo kontrastných prechodov sú vidieť štvorcové bloky alebo farebný závoj — typické JPEG artefakty po viacnásobnom ukladaní.
• Jemné vzory (pletivo, látka, strecha) sa menia na kašu alebo sa v nich objaví moaré.
• Obrázok pôsobí „preostrene“ — biele lemovanie okolo tmavých hrán znamená, že ho už niekto doostroval po zväčšení.
• Súbor má pár desiatok kilobajtov. Fotografia použiteľná na A4 má v slušnej kvalite spravidla jednotky megabajtov.

Obrázky z webu a zo sociálnych sietí

Obrázky na webových stránkach sú zámerne zmenšené a silno komprimované, aby sa stránka rýchlo načítala. Bežne majú šírku 600 až 1600 px, náhľady ešte menej. To vystačí na plochu zhruba 50 až 135 mm. Zo sociálnych sietí je to horšie — platformy súbory ešte raz prekódujú, takže aj pôvodne veľká fotka sa stiahne menšia a s artefaktmi. Snímka obrazovky je najhorší možný zdroj: má presne toľko pixelov, koľko má monitor, a často ešte aj kompresiu navrch.

Logá a texty

Logo stiahnuté z webu klienta je takmer vždy PNG s malým rozmerom. Na vizitku ho ešte niekedy natiahnete, na plagát A2 ani náhodou. Vypýtajte si vektorový originál — prípony AI, EPS, SVG alebo PDF s vektorovými krivkami. Ak existuje len rastrové logo vo veľkom rozlíšení, je to stále lepšie ako malé PNG; ak neexistuje ani to, jediným čistým riešením je logo prekresliť do vektora.

Čo robiť, keď je obrázok malý

• Použite ho menší. Namiesto fotky cez celú stranu z nej spravte prvok na tretinu plochy — zvyšok doplňte plochou farbou alebo textom.
• Orežte ho inak. Ak potrebujete len detail, orez zmenší plochu, ale zároveň uberie pixely — prepočítajte si to podľa pravidla „pixely ÷ 12“.
• Dajte ho na pozadie s prekrytím. Rozostrená alebo stmavená fotka pod textom znesie nižšie rozlíšenie, pretože oko na nej nehľadá detaily.
• Zoberte nový podklad. Vyžiadajte si originál z fotoaparátu alebo telefónu — ten má spravidla niekoľkonásobne viac pixelov ako verzia poslaná cez četovaciu aplikáciu.
• Kúpte fotobanku. Pri plagátoch a roll-upoch je to často najrýchlejšie riešenie; sťahujte najväčšiu dostupnú veľkosť.

Zväčšovanie softvérom (vrátane nástrojov s umelou inteligenciou) vie pomôcť pri fotografiách s mäkkými prechodmi — tváre, krajina, textúry. Dokáže dorobiť pravdepodobný detail, nie ten skutočný. Pri logách, tabuľkách, grafoch a texte výsledok spoznáte na prvý pohľad, pretože hrany sa zvlnia alebo sa vyhladia do plastového dojmu. Tam je vektor jediná správna odpoveď.

Kontrola podkladu pred odoslaním

1. Zistite si rozmer každého obrázka v pixeloch (vlastnosti súboru alebo panel s informáciami v grafickom programe).
2. Vydeľte šírku v pixeloch dvanástimi — dostanete maximálnu šírku v milimetroch pri 300 DPI.
3. Porovnajte s plochou, ktorú má obrázok v návrhu zaberať, vrátane spadávky.
4. Pri plagátoch A2 a A1 a pri roll-upe si prahovú hodnotu pokojne znížte na 150, respektíve 120 DPI.
5. Skontrolujte, či sú všetky texty a logá vektorové a či pri exporte do PDF neboli prevedené na obrázok.
6. V nastaveniach exportu do PDF vypnite agresívnu kompresiu obrázkov; ak program ponúka prevzorkovanie, nastavte hranicu na 300 DPI, nie na 150 alebo 96.
7. Výsledné PDF si otvorte a prezrite pri 200 % zväčšení — tak sa správajú chyby, ktoré pri 50 % nevidno.