KošíkObjednať tlač

9 min čítania

CMYK vs RGB tlač: prečo farby z monitora na papieri vyzerajú inak

Vysvetlíme, čím sa líšia farebné priestory RGB a CMYK, ktoré odtiene sa pri prevode posúvajú, prečo sa čierna nemieša vždy len z K a ako pripraviť dáta, aby výsledok nebol prekvapenie.

Monitor svieti, papier odráža

RGB je aditívny model. Obrazovka vytvára farbu tým, že skladá svetlo z troch zdrojov — červeného, zeleného a modrého. Keď svietia všetky tri na maximum, vznikne biela. Čím viac svetla pridáte, tým je farba svetlejšia a sýtejšia. CMYK je subtraktívny model. Na papieri nič nesvieti — tlačová farba len pohlcuje časť svetla, ktoré na papier dopadne, a oko vidí to, čo sa odrazí. Biela nie je farba, ale nepotlačený papier. Čím viac farby pridáte, tým je výsledok tmavší a tlmenejší. To je jadro celého problému: časť odtieňov, ktoré monitor vysvieti, sa zo štyroch tlačových farieb na papieri namiešať nedá.

RGBCMYK
Princíppridávanie svetlapohlcovanie svetla
ZložkyR, G, B (0–255)C, M, Y, K (0–100 %)
Bielavšetky zložky na maximenepotlačený papier
Čiernavšetky zložky na nulebuď samotný kanál K, alebo K doplnený o C, M a Y
Typické použitieweb, sociálne siete, prezentácie, videoofsetová a digitálna tlač
Rozsah fariebširší, obsahuje svietivé odtieneužší, obmedzený farbami a papierom

Ktoré farby to odnesú najviac

Pri prevode z RGB do CMYK sa farby mimo tlačového rozsahu „zatlačia“ na najbližší dosiahnuteľný odtieň. Najviac sa to prejaví tu:

  • Sýta modrá – čistá RGB modrá sa po prevode často zmení na fialkastú alebo tmavší, menej sýty odtieň.
  • Svietivá zelená a tyrkysová – na papieri zmatnie a posunie sa do tlmenejšieho tónu.
  • Neónová oranžová, ružová, limetková – ide o odtiene, ktoré štyri tlačové farby nedokážu zložiť, na papieri budú vždy tlmenejšie než na displeji.
  • Jemné pastely a svetlé prechody – môžu sa rozpadnúť na viditeľné pásy alebo sa zliať do jednej plochy.
  • Veľmi tmavé tóny – hlboká tmavomodrá či tmavohnedá sa môžu na papieri zliať do čiernej, ak im chýba rozdiel v krytí.

Čierna nie je len K

Častá chyba v tlačových dátach je nesprávne namiešaná čierna. V CMYK máte na čiernu viac možností a každá sa správa inak.

Textová čierna: 0/0/0/100

Drobný text, logá a tenké linky patria do čistej čiernej, teda len do kanála K. Tlačia sa jednou farbou, takže ich nepoznačí nepresné pasovanie farieb — pri texte miešanom zo všetkých štyroch farieb stačí posun o zlomok milimetra a písmená majú farebné obrysy. Na malých veľkostiach písma je to okamžite viditeľné.

Hĺbková (rich black) na veľké plochy

Čierna zložená len zo 100 % K môže na veľkej ploche pôsobiť sivkavo. Preto sa k nej pridávajú aj ostatné farby — najčastejšie azúrová, prípadne aj purpurová a žltá. Plocha je potom opticky hlbšia a vyrovnanejšia. Ako orientačné východisko sa používajú hodnoty typu 60/40/40/100 alebo 40/30/30/100, univerzálny predpis však neexistuje: závisí od tlačovej technológie, papiera a použitého ICC profilu. Hĺbková čierna sa hodí na veľké plochy a pozadia, nie na drobný text a tenké linky.

Registračná čierna do dát nepatrí

Registračná farba je v grafických programoch zvláštna hodnota, ktorá sa vytlačí vo všetkých farebných výťažkoch naraz — pri štvorfarebnej tlači teda zodpovedá krytiu okolo 400 %. Je určená na orezové a pasovacie značky, nie do grafiky. V ploche znamená extrémne množstvo farby: dlhé schnutie, riziko rozmazania a odtlačenia na ďalší hárok.

Typ čiernejZloženie CMYKKedy použiť
Textová0/0/0/100text, tenké linky, čiarové kódy, malé logá
Hĺbková100 % K doplnené o ďalšie farby, orientačne napr. 60/40/40/100veľké čierne plochy, pozadia, obálky
Registračnávšetky výťažky naraz (okolo 400 %)len tlačové značky — nikdy nie v grafike

Súvisí s tým aj celkové krytie farbou, teda súčet hodnôt všetkých štyroch kanálov na jednom mieste. Orientačne sa v praxi pohybuje limit približne medzi 240 a 330 %, presnú hodnotu určuje kombinácia technológie, farby a materiálu — nájdete ju v ICC profile, prípadne v špecifikácii podkladov. Prekročenie limitu znamená dlhšie schnutie a riziko rozmazania alebo odtlačenia na ďalší hárok, preto má zmysel držať sa radšej pod ním.

Ako pripraviť podklad, aby farby sedeli

  1. Zvoľte farebný režim podľa výstupu. Pri tlačových dátach sa dokument bežne zakladá priamo v CMYK. Ak si nie ste istí, čo má daná tlačiareň radšej, pozrite si špecifikáciu podkladov pre konkrétny produkt a riaďte sa ňou.
  2. Fotografie z fotoaparátu a stiahnuté obrázky sú v RGB. Konvertovať ich ručne do CMYK pred vložením dnes zvyčajne nie je nutné — konverzia sa môže nechať na výstup podľa ICC profilu pri exporte do PDF/X. Dôležité je mať v súboroch vložený správny profil a sýte odtiene si skontrolovať v náhľade.
  3. Nastavte v dokumente profil zodpovedajúci papieru: natieraný (coated) pre kriedové a lesklé papiere, nenatieraný (uncoated) pre ofsetové a prírodné.
  4. Drobný text nechajte v 0/0/0/100, veľké čierne plochy riešte hĺbkovou čiernou a sledujte pri nich celkové krytie.
  5. Pri rozlíšení obrázkov vychádzajte zo skutočnej veľkosti umiestnenia. Pre malé formáty, ako sú vizitky alebo letáky, je bežným východiskom okolo 300 dpi, pri veľkoplošnej tlači sledovanej z odstupu stačí výrazne menej — konkrétne požiadavky uvádza špecifikácia produktu.
  6. Nastavte spadávku a bezpečnú zónu: obvyklý presah je 3 mm na každej strane a dôležité prvky držte aspoň 3–5 mm od čistého formátu. Presné hodnoty si overte v špecifikácii daného produktu.
  7. Exportujte do PDF podľa štandardu PDF/X s vloženými fontmi alebo s textom prevedeným na krivky.
  8. Pred exportom si zapnite náhľad výstupu (soft proof) — uvidíte, ktoré odtiene sú mimo rozsahu tlače.

Papier mení farbu viac, než sa zdá

Rovnaké dáta vytlačené na dvoch papieroch budú vyzerať inak. Na lesklom natieranom papieri farba zostáva viac na povrchu, odtiene sú sýtejšie a kontrast vyšší. Na nenatieranom papieri sa farba čiastočne vsiakne, prejaví sa väčší nárast tlačového bodu a výsledok je matnejší a svetlejší. Prírodné a recyklované papiere majú navyše sivkavý alebo žltkastý odtieň, ktorý presvitá do každej svetlej plochy a mení najmä pastely a odtiene pleti. U nás to uvidíte napríklad na rozdiele medzi lesklým papierom 150 g a matným papierom 115 alebo 130 g pri letákoch, prípadne medzi matným papierom 300 g a bielym kartónom 300 g pri vizitkách. Povrchové úpravy ako lakovanie či dodatočné laminovanie v ponuke nemáme — laminovanie u nás vystupuje len ako typ papiera pri vizitkách (matne alebo lesklo laminovaný 380 g), kde lesklá verzia farby opticky prehĺbi a matná ich mierne stlmí.

Keď farba musí sedieť presne

Pri firemnej identite nejde o pocit, ale o to, aby logo na vizitkách, hlavičkových papieroch aj roll-up baneroch vyzeralo rovnako. Pomôžu tri veci:

  • Mať farbu zadefinovanú vo viacerých priestoroch — CMYK pre tlač, RGB a HEX pre web. Každé médium potom pracuje so svojou správnou hodnotou.
  • Počítať s toleranciou medzi materiálmi. Rovnaké CMYK hodnoty na lesklom papieri a na vinylovej fólii nedajú úplne identický odtieň — ide o inú nasiakavosť a inú bielu podkladu. Pri etiketách a nálepkách navyše výsledný dojem ovplyvňuje aj podklad, na ktorý sa nalepia.
  • Používať stále tú istú hodnotu. Keď raz farbu prevediete do CMYK, zapíšte si ju do manuálu a vkladajte ju do každého ďalšieho návrhu. Opakovaný prevod z RGB pri inom nastavení môže zakaždým skončiť trochu inde.

A ešte jedna vec, ktorá ušetrí nedorozumenia: výtlačok z kancelárskej tlačiarne nie je referencia. Má vlastné farby, vlastný papier a vlastný spôsob miešania odtieňov. Ak tlač s niečím porovnávate, porovnávajte ju s hodnotami v dátach alebo s predchádzajúcim výtlačkom tej istej zákazky — nie s tým, čo vyšlo z tlačiarne pri stole.

Čítajte ďalej